Cogitor

==

Za šedého rána pravda svetlo uzrela,

Najmenšia nádej predo mnou dvere zavrela

A pohyb sveta a času ku predu, desí ma,

Oh čo mám teraz robiť, to sa s tým sám zmieriť mám?

Však neviem myslieť na nič iné ako na teba,

Predstavy o budúcnosti ktorá krásna mohla byť,

Nuž to všetko v mysli zatienila hmla

A mne neostalo nič iné, než len realitu očami znovu pohladiť.

Aká krásna bola nevedomosť sladká, nad tým čo skutočnosť skrýva,

To všetko teraz bolí o to väčšmi, keď do postele si líham

A nie len vtedy.

Cítiť ten pocit, žiaľ, každý jeden hrozný moment kde dýcham.

Či po ránu, či v škole, doma alebo pri monitore,

Nedokázal som myslieť na nič iné ako na teba

A či počas dňa sekundu si mi venoval alebo až dve,

Nesníval som o ničom inom ako o tebe

Aspoň, že som snívať mohol a vždy budem môcť

To jediné mi skutočnosť nikdy nevezme,

No teraz už naozaj mi neostáva nič iné, keď príde noc.

Aj snívanie bolí, keď viem, že pri tom sa to začína i končí

A nikdy to už inak nebude.

Čo by som bol býval dal zato, byť na nohe tvojej blatom

A čo všetko by som bol dal zato, byť poctený tvojím hmatom, dychom i zrakom.

Aspoň na deň byť aj mimo snov, ty mojím a ja tvojím jediným svetom.

Oh Kiežby neboli sny a predstavy, moje jediné zážitky s tebou

Kiežby si ma aspoň raz pozdravil, počas dňa čo začína aj končí v mysli tebou.

Si ako droga, čo moju žilu raz okúsila, závislosť sa dostavila

No ďalšiu dávku už neviem zohnať, nech hľadám ako len chcem

Príznaky sú horšie ako insomnia, ako bez dverí cela alebo samotná realita

A všetko na čo hľadím je čalúnená temnota, ako každý nový deň bez drogy, teda bez teba.

Rád by som bol povedal, že všetky tieto pocity sú už pas

,že zabudol som na teba a na všetko čo v mojej hlave „spájalo nás“

no nie je také ľahké zastaviť niečo, čo prerástlo aj svoj limit

ty si však nič nevšimneš, no ja budem s tým teraz musieť chvíľu žiť.

Pocit hanby, ktorý drží ma za ruku, za všetko čo od teba som tajne žiadal

Kiežby som to všetko mohol aspoň trochu zmeniť

Úprimne dúfam, že sa o tom nikdy nedozvieš

a prajem ti aby si v živote len šťastie a radosť, zadosť ponachádzal.

Neprajem ti to, ale aj tebe sa to raz určite prihodí,

Že pocítiš aké to je keď sen skončí tam, kde sám sa prebudíš

A ja si budem skromne a pre seba naďalej snívať,

Akoby svet vyzeral, keby pár vecí bolo inak.