Cogitor

Piatok večer. Hrad, Medická záhrada, Horský park či Slavín. Pijeme všetci do jedného. Smutná tvár piatkovej Bratislavy , piatkového Slovenska. Smutné zhasínajúce svetlo budúcnosti. Všetci s veľkými rečami ako bojovať a zvíťaziť, ako nesedieť a robiť, ako sa snažiť a budovať. Ostáva žiaľ len pri rečiach.

            Aj toto je dnešná mládež. Nebudem sa oháňať pozitívnou kritikou, žiadnu nevidím. Som člen tejto veľkej skupiny ľudí, no aj tak mám pocit, že sem nepatrím.

Dnešná mládež, budúcnosť našej krajiny, našej civilizácie. Ak to má byť takto, je mi s toho na grc. Kráčam večerným piatkovým mestom a po chodníkoch sa povaľujú sklenené fľaše a miestami mladí alkoholici, nahodení v Punkovom, Emo či HipHop štýle. Starí ľudia sú pobúrení, pýtajú sa kam ten svet speje. Mladí sa vyhovárajú na to, že sú slobodní a môžu si robiť čo chcú. Netreba im to mať za zlé, svojím spôsobom sú znechutení zo sveta a toho, čo je okolo nich. Miesta na stretávanie sa obmedzili už len na krčmy a herne, nezaujíma ich skoro nič. Hodnoty sa vytratili, systém už nerobí pre mládež tiež skoro nič. Nemôžem si odpustiť porovnanie s minulosťou. Spartakiáda, pionierstvo, iskričky, výchovné koncerty, zemiakové, jablkové brigády, je toho naozaj veľa. Ak to porovnáme s dneškom, je to smutné. Čo spája dnešnú mládež a deti? Internet? Hudba? Áno, ak je to hudba nastáva zväčša škatuľkovanie, ani v tomto prípade netreba nič vyčítať. Ak takáto skupina vzniká, vedie to k nevedomej organizácií, pri ktorej jednotlivec stráca individualitu a stáva sa členom fiktívnej skupiny, škatuľky, tlupy. Niet divu, ľudia nemajú radi ľudí, ktorí sú iní, inakosť ľudí desí, boja sa jej.

Taktiež hodnoty, rýchlo a iste sa vytrácajúce. Hodnoty pravé, nahrádzajú hodnoty egoizmu, ľahostajnosti. Väčšina mládeže sa vyhýba práci, záväzkom, dobrovoľnej práci / pomoci. Príklad priemerného tínedžera : Rodina, nechystá sa. Vojna, nechystá sa. Deti, najprv si užije.

Dožije sa stredného veku kvôli nezdravému a unáhlenému štýlu života. Nič po takom človeku neostáva. Iba pár písmen na pomníku. Naši pra-otcovia budovali, pracovali, dreli a my si už ani nepamätáme ich mená, predsa ale vieme, že niečo dokázali.

Stále chceme viac a viac a robíme menej a menej. Je to typické v dnešnom svete, najmä v tom západnom.  Keď sa dieťa narodí, požaduje hračku. Ak hračku dostane, vyžaduje ďalšiu, potom ďalšiu a potom zas. Ak takto jedná každý jednotlivec, spoločnosť sa rúti do záhuby. Ako som už spomenul, práca sa nekoná, tým pádom sa materiálne veci stávajú rutinou. Kedysi sa väčšine ľudom mohlo len snívať, vlastniť športové, značkové tenisky. Dnes sa veľa mladých môže pýšiť aj desiatkami kusov. Čím viac ale všetkého máme, tým sa cítime prázdnejší a to neplatí len o mladej generácií ale aj o dospelých. Niet divu, že vidíme toľko ľudí v nákupných centrách a obchodoch, kinách, diskotékach. Ľudia bez hodnôt získavajú svoje šťastie pomocou materiálneho orgazmu, ktoré napokon ako aj ten pravý, trvá len určitú dobu. Peniaze nám už dnes všetko kúpia, tak načo šetriť, žijeme predsa „len raz!“.

Dovolím si parafrázovať úryvok s knihy Aldousa Huxleyho „brave new world“.

„Dnešný moderný človek je dobre živený, dobre oblečený, pohlavne uspokojený, ale chýba mu vlastné „JA“, má iba najpovrchnejší kontakt s ostatnými ľuďmi, vedú ho heslá. Napríklad „neodkladaj na zajtra zábavu, ktorú môžeš mať dneska“

Dnešné ľudské šťastie znamená „baviť sa“. Baviť sa znamená konzumovať a prijímať zbožíčko ako vizuálne pôžitky (Tv, Internet, Porno), potravu, alkohol, cigarety, všetky typy potešení. „Svet je veľký cecok a my sme kojenci“ (E. Fromm)

Materializmus vynahrádza šťastie, šťastie dočasné. Sny sa vytrácajú a my sa stávame závislí na „umelom šťastí“

Dlhodobé sny a túžby nahrádzajú krátkodobé plány a potešenia.

To všetko znie strašne a my všetci to akceptujeme, deň čo deň.

Čo je všetkému na vine? Má pasívnosť a nechuť mládeže nejaké riešenie alebo dá sa im pomôcť, resp. vyhnúť sa tomu pri ďalších generáciach? Odpoveď nie je istá ale dá sa na ňu prísť. Je viditeľné, že dnešná mládež koná vo veľkej miere podľa môjho opisu tak, akoby odpovedala na to, čo sa v okolí deje. (To som už spomenul). Táto nespokojnosť a nechuť vytvára isté podhubie odporu a kde vzniká odpor, tam sa hľadá alternatíva. Alternatíva je ale vo väčšine prípadoch a zo začiatku čisto teoretická a aby človek dokázal teoretizovať, musí mať najprv niečo v hlave. To sa pri dnešnej všemohúcej propagande a vymývaní mozgov nemusí podariť. Ťažko sa v takom prípade orientovať. Mládež potrebuje Idol, hrdinu alebo niekoho skúsenejšieho, kto môže poukázať na správnu cestu, preto sú mladí tak často a veľmi ľahko zmanipulovatelní. Resp. niekoho kto za nich bude bojovať, starať sa o ich záujmy, vypočúvať ich požiadavky ale nie poučovať. Ak tieto základné potreby mladý človek nemá alebo doposiaľ nenašiel, naozaj mu neostáva nič iné ako vyššie spomenuté ožieranie a pasívny konzum. V skratke, dnešná mládež má na výber: 
1) učiť sa ( ako keby som to ani nenapísal )
2) športovať ( fajn na trávenie voľného času, ale celý deň tým nezabiješ )
3) zabávať sa ( čiže známe heslo sex, drugs & rock´n´roll )
4) sedieť za počítačom ( značne asociálne, avšak internet sa čím ďalej tým viac stáva bežnou a pomaly už aj nevyhnutnou súčasťou našich životov )
vychádzajúc z týchto možností je preto pochopiteľné, prečo väčšina mládeže trávi svoj čas pri poháriku alebo na internete.

Ak sa mládež a najmä tí mocnejší dospelí nespamätajú čím skôr, hrozí nám to, že nás predbehnú jednoduchšie národy a náboženstvá, s ktorých sa ešte nevytratili všetky hodnoty a pohodlní a lenivý život ich nepolapil ako nás a celý západný svet. Krajiny tretieho sveta.

A ak je toto jediná šanca, že sa môže ľudstvo zmeniť, je to aj jediné riešenie toho, že tu po nás bude niečo normálnejšie a prirodzenejšie. Ak nie, život ako ten, o ktorom som písal ma zabije a keď ten piatok idem po meste a sledujem, čo sa tam deje, úprimne sa na ten deň pokoja teším.