Od Kamčatky až po
náznaky Floridského svetla
Pokúsim sa s vami
nájsť, zmysel tohto sveta.
Hľadím na rodinu moju,
s ktorou vzťahy sú za plotmi
Alebo na ľudstvo,
z ktorého žalúdok na nepoznanie hnije mi.
Na telefón akciový, síce
bez tlačidiel no nefunkční
Alebo na balík
v peňaženke, čo minúť aj tak nechcem si.
Nič z toho odpoveď
na jedinú moju otázku neodkrýva,
Každé ráno budím sa do
toho istého dňa bez cieľa.
Hľadám zmysel,
hľadám odpoveď na života môjho otázky
Hľadám doma,
hľadám v škole či na ulici a pri
práci.
Bádal som po odpovedi
všade kde som zašiel
A vtedy jedného dňa
napadlo mi, „čo ak je to na mne?“
A preto,
Pýtam sa sám seba čo má
v tomto svete zmysel
Či milovaná osoba,
ktorej tak ukradnuté je moje bytie,
A či rovesníci čo
v očiach tak moc sa mi hnusia
Alebo svetový mier ktorý
pre mňa nič nemení, keď chýbajú mi ľudia
a potom nadávanie po
večeroch, lebo aj tí živí ma do morku znechutia.
Či kvetnaté
argumenty nad každým svojim krokom,
Keď sami i tak viete, že
hanbíte sa nad životom.
Či to, že ľudia a vaši
blízky vás majú vážne radi,
Keď i tak do postele
ľadovej, líhate si sami.
A má vôbec zmysel,
škrabať takéto bludy
Ak jediný kto číta si
to, so spomienkou na moje slová, zajtra sa neprebudí?
Unavený z hľadania, z
toľkého času bez zmyslu,
že sny a ciele čoskoro
presvitnú
a jediné kde hľadať
budem, bude moja myseľ, ja.
Hádam tam raz nájdem
zmysel, ktorý ráno prebudí ma.
A keď ani tam odpoveď
nebude, vtedy sa až vzdám
po ten čas kým nepríde,
nechcem byť už sám,
a ak aj posledná nádej,
opäť zas raz zmizne
potom si až poviem „život
nemá zmysel!“..
Komentáre
maličkú poznámočku mám:
možno
zmysel bytia je ....nebyť Sám...
poviem ti to hnedˇ:
v texte tvojom
je i moja výpovedˇ..
cogitor,
Veľmi mi to pripomína báseň Kyplinga Ak