Zima dlhá, mnohým nechutná
Akoby testovať ma chcela,
Štvrťročná obdoba, kde samého ma nechá
Napospas myšlienkam a dotyku môjho tela.
Obdobie zimy, kde budúcnosť sa kalí,
Minulosť sa mi s čista-jasna lepšia marí
A čas prítomný plazí sa, skúša či znesiem ešte viac.
To strašné ticho, chorým ma robí,
To strašné ticho, vyskúšam ešte deň zajtrajší.
A v izbe sám, za svetom nereálnym, kde len čítam, vidím, utešujem,
No nič necítim, nič neprežívam, na umelom sa odbavujem.
Oči krvou podliate, hlava chvíľou vybuchne,
Nič lepšie na pláne nie je, ani nebude.
Spánok je nemožný, myšlienky ma nenechajú,
O zlom len premýšľam, zatiaľ čo sny sa vytrácajú
A nádej hasne každé ráno, keď vidím že nič sa nezmenilo.
Niečo nie je v poriadku, Jurčo usúdil,
No napriek spánku zlému,
kiež by som sa nezobudil.
Aspoň potom by som rád videl, či k zmene sa dostalo,
Za to všetko hmotné, čo by po mne ostalo.
Rady zo strán prichádzajú, nevravím že nie,
To len moja nechuť k svetu, zavše zboku na bok pokýve.
A tak zas len sedím a čakám, na nádej ktorú nevidno,
„čo už môžem stratiť“ vravím, a usudzujem v to.
Zima len jedno čaro má, no veru nie Vianoc,
Pre mňa iba ukáže, ako zlá je moja nemoc
Ale čo lepšie je, v zime keď duša samou sa cíti,
Ukáže sa nový človek, nová pomoc čo za plece ťa chytí.
U mňa bol novým, priateľ dôverný,
pri ktorom sa slzy zbytočné, na niečo normálne menili
A niet jeho pomoci, osud zná kde by som skončil a či vôbec,
Či by táto zima len začiatok bola, alebo či posledný koniec.
Nádej s novým východom svetla, každý deň,
Osvieti ma slnka lúč, zmysel sveta, posledný deň zimy len.
Keď zime o život ide, a koniec na horizonte sa zjaví,
Lúče leta, slnka, šťastia, počínanie jari.
Zima ktorá sa nekonečná zdala, teraz náhle odchádza,
No ja viem, že o nedlho, ukáže sa zasa
Komentáre
.....