Cogitor

   Sloboda, nikto sa viac neoháňa iným slovom než slobodou. Sloboda sa dá cítiť, dá sa vidieť pomaly sa už dá aj kúpiť, predať alebo ukradnúť.

Ale čo je to predovšetkým sloboda?  Neviem posúdiť ani povedať čo to presne sloboda je, mám pocit že som slobodu nikdy nezažil. Pre niekoho je sloboda možno ukradnutý pojem, pre niekoho zmysel života a pre ostatných možno vec za ktorú treba zomrieť. V dnešnej dobe je vo zvyku vyťahovať na svetlo témy ktoré každý chápe inak ale tým že sa o nich stále hovorí sa stráca hlavná myšlienka podstaty.

Ohľadom témy sloboda sa dnes najčastejšie spomína obdobie pred 89tým rokom a to ako boli ľudia neslobodní tým že nesmeli cestovať. Ak mám byť úprimný, myslím si že dnes je oveľa viacej neslobodných ľudí, ľudia tak neslobodní že si to ani neuvedomujú a žijú v sladkom klame.

Všade sa omieľa dookola sloboda slova, sloboda tlače, sloboda fyzická, sexuálna, psychická. Sme masírovaní tým aký sme slobodný a pri tom už len fakt že sa nad tým ľudia nezamýšľajú je prejav otroctva.

Ja sám sa necítim slobodný, môžem cestovať na nádherné miesta a stretávať rôznych ľudí, môžem si kúpiť všetko na čo mám financie, no neviem čím to je ale cítim sa stále neslobodný, ako zbytočná súčasť niečoho veľkého.

Cítim sa ako vo väzení kde robím to čo by som mal aj napriek tomu že ma to samotného nenapĺňa. Do môjho väzenia občas nakuknú nachvíľu ľudia z iného sveta ale maximálne sa nám stretnú zraky a oni zasa odchádzajú. Moja sloboda slova a myslenia sa končí presne tam kde dotyk môjho prsta s klávesnicou od počítaču.

Veľa ľudí dnes debatuje o slobode, o tom ako treba byť slobodný a nezávislý. Ľudia sa snažia vzdorovať rôznym veciam od systému až po závislosti pod záštitou toho aký sú slobodný, žiaľ je to len veľká bublina ktorá praskne hneď potom ako ju vypustia z úst.

Jeden výrok hovorí

„Sloboda znamená zodpovednosť, preto sa jej väčšina ľudí bojí.“     (-George Bernard Shaw)

Ako som už spomenul, cítim sa neslobodný, necítim sa slobodný. Stávam sa obeťou konzumného života, stereotypného nič nerobenia. Môj život nemá veľký zmysel, možno som ešte mladý a ten zmysel sa časom ukáže, kto vie ale dovtedy sa budem stále tešiť na zajtrajšky s pocitom že každý dnešok nenávidím. Necítim sa slobodný ani psychicky, žijem v pretvárke len preto aby ľudia o mne nevedeli, čo vedieť nesmú, inak by ma neznášali. Necítim sa veru slobodný ani fyzicky, chodím von zo strachom že sa mi niečo stane.

Je v móde robiť zo seba optimistov a žiť spôsobom „nejako bolo, nejako bude“ ale sám si myslím že takéto nálady sú len klamstvom ktoré nám prelepuje oči, ako rúžové okuliariky ktoré ukazujú len to dobré pretože to je to príjemné a teraz sa „poďme všetci cítiť dobre a slobodne“.

Myslím si že slobodu môžem docieliť iba zbavením sa všetkých závislostí. Snažiť sa nežiť stereotypne a konzumne. Žiť pre seba z ohľadom na ostatných, nemyslím egocentricky ale predovšetkým tak, aby ste s toho mali dobrý pocit vy. Nesmieť podľahnúť závislostiam a neuveriť všetkému čo ostatný hovoria, treba myslieť kriticky a za svojim názorom si stáť.

Skúsme si všetci sami pre seba odpovedať na otázku „som naozaj slobodný?“  Aj najmenšie zaváhanie je znamenie...

„Nikto nie je viac zotročený ako tí, ktorí mylne veria že sú slobodní“.

                                                       - Johann Wolfgang von Goethe