Vybral sa do Parku. Je to jeden s tých mestských parkov v ktorom počujete ozvenu áut a ruch mesta ktoré obklopuje celý park, ako voda pieskovú pláž.
Kráčal mestom a čas kedy sa všetci ľudia náhlili a utekali ktovie kam, mu ubiehal nezvyčajne pomaly. Prechádzka po betónovej džungli plná výškových budov a obchodov. Špinavá tvár mesta mu bila do očí na každom rohu.
Konečne! Brána do parku bola na obzore a pomaly sa k nemu približovala akoby on stál a park si šiel poňho.
Kráčal po chodníku a po nerovnom teréne sa snažil zabudnúť na všetok ten mestský zhon a hluk. Po pár minútach sa usadil do malého lesíka uprostred zmieneného parku a sledoval ostatných ľudí na krátkom úniku z mesta.
Nič viac ako príjemné popoludnie strávené v prírode. Aspoň na chvíľu sa zamyslel aký vie byť aj svet na predmestí krásny. Tráva žiarila na zeleno akoby po nej nikto nebehal a neudupal ju. Úsmev na tvárach ľudí bol viditeľný široko-ďaleko a na chvíľu mal pocit akoby ani nebol v tom veľkom a špinavom meste kde sa každý ponáhľa za vidinou lepšieho života a komfortu.
Po pár hodinách strávených v parku sa zaprel o zem a postavil. Pripravený odísť rovnakou cestou domou ako prišiel a pri tej príležitosti ešte nasať posledné zvyšky pozitívnej elektriny vo vzduchu spolu z detským smiechom ktorý sa ozýval vo vetre ako ho unáša do lístia stromov. Celý ten čas naňho po jednom padali bukové listy ktoré dotvárali atmosféru živého sna.
Brána do parku bola zas raz na horizonte a teraz akoby utekala, akoby ani nechcela aby park opustil. Ale raz sa tak stať malo a bol na to pripravený hneď po tom, ako za bránami parku zbadal dym, prach a hmýr života na šedých uliciach mesta. Vzdychol si a vyšiel z parku von. Buď pozdravený park, dovidenia pohodlný život v ňom.
Vzápätí privítal šedé mesto. Vitaj stereotypný špinavý svet. Stávam sa tvojim otrokom opäť a znovu.
=
=
Mestský hluk sa pomaly premieňa do nepríjemného škriekania jeho budíka. „Bol to všetko vari len sen?“ – zmyslel si.
Už aj si šiel povzdychnúť nad takým krásnym snom a pripraviť sa na ďalší obyčajný deň v práci. Ale ako tak rozliepal oči, uvedomil si že je zakrytý perinou nie v pyžame, ale v normálnom oblečení a vrátane postele mal celú izbu plnú krásne sfarbených bukových listov, aké nájdete len v parku snov.
Komentáre